Kinesiotaping

Slovo kineziotejping, alebo len skrátene – tejping, nie je možné dosť dobre preložiť do slovenčiny. Preto lekári siahli do „newspeaku", takého obľúbeného v dnešnej dobe: najlepšie je jednoducho používať fonetickú podobu slova tape (čítaj tejp, páska).

Princíp toho všetkého je nasledujúci: tejp sa lepí u väčšiny techník na natiahnutie pohybového segmentu. Tým dôjde k následnému natiahnutiu kože, ale nielen jej, aj ostatných mäkkých tkanív. Po návrate segmentu (čiže kúsku polepenej pokožky) do neutrálnej pozície sa potom tejp vďaka svojej elasticite opäť zmrští, čím dôjde k jeho zvrásneniu.

A práve toto zvrásnenie tvorí podstatnú, ba najpodstatnejšia časť terapeutického účinku. Vďaka nemu totiž dochádza k elevácii, čiže vytiahnutiu z kože, podkožia a povrchových častí. Tým je dosiahnutý zásadný a najpotrebnejší efekt – zväčšenie priestoru medzi uvedenými vrstvami a svalom. Optimálny výsledok sa dosiahne väčšinou po piatich, maximálne siedmich dňoch nosenia pásky.

V medzipriestore

Medzi vrstvami pokožky a svalom vzniká vďaka pôsobeniu tejpu určitý priestor. A práve v tejto časti sa nachádzajú lymfatické cievy, krvné cievy, a predovšetkým veľké množstvo receptorov, ktoré snímajú tlak, ťah, vibrácie...

Práve uvoľnenie, akúsi dekompresiu tohto medzipriestoru chce terapeut dosiahnuť. Cieľom požadovanej dekompresie je uvoľnenie lymfatickej a krvnej cirkulácie, zníženie tlaku na receptory, a tiež celý rad elektrochemických zmien.